Polarizačný filter sa vo fototechnike používa na „vylepšenie" fotografie tým, že pohltí časť neželaných odrazov fotografovaného objektu.
Z fyzikálneho hľadiska polarizačný filter potláča z prepúšťaného spektra iba časť svetla s určitou polarizáciou. Keďže najmä rôzne sekundárne odrazy mávajú polarizáciu svetla posunutú oproti základnému svetlu, dá sa ich potlačením fotografia zlepšiť.
Po technickej stránke sa polarizačný filter rieši ako otáčateľná predsádka pred samotným objektívom, pričom jeho otáčaním sa filtrujú rôzne zložky svetla a fotograf si vie nájsť najlepší moment pre zhotovenie fotografie. Dá sa takto odstrániť opar z fotografie, potlačiť rušivé odlesky v tvárach, oknách, vodných plochách a pod., stmaviť obloha atď. Nevýhodou polarizačného filtra ale je, že celkovo „uberá" zo svetla, teda takto zhotovená fotografia je mierne tmavšia v porovnaní s fotografiou bez použitia filtra.
